Deschain

Tak som včera druhý raz videla Arcad Fire live. Krásny zážitok, mám teraz také hektické obdobie, že som sa nevedela ani poriadne tešiť, že si len tak idem na AF ale keď včera vykráčala kapela na pódium, naozaj mi vbehli slzy do očí. To sa mi často na koncertoch nestáva. Asi to znamená, že ich naozaj ľúbim a sú pre mňa rozhodne jedni z naj naj.

Miesto koncertu vo Wiesen sa mi páčilo, niečo medzi open air a krytým pódiom pod stanom, naokolo lesy, blízko malej rakúskej dediny. Bolo vypredané, ľudí mraky, ale to sme pocítili až keď začal hrať José González. Prvá support kapela The Weakerthans (CAN) ma extra nenadchla, ale bola príjemná (a rozhodne lepšia ako 95% rakúskych a nemeckých supportov :) Na Josého som si tiež nikdy extra nepotrpela, nikto ma nepresvedčí že cover Heartbeats je lepší ako originál, ale odvtedy čo som s ním na Pohode robila minulý rok rozhovor, viem že je to veľmi milý a skromný týpek, a live sa počúva dobre. Na pódiu on sám a jeho dve akustické gitary a napr Crosses, Teardrop, Down the Line.

No a späť k AF. Veľmi voľným štýlom sme sa napriek nenáhleniu dostali do druhej rady, kde sme od tej pol siedmej ostali do konca, teda do nejakej jedenástej. Vedela som, čo približne bude v setliste, drobné zmeny ma ale veľmi potešili (Crown of Love). Z prvého Funeralu zahrali dosť veľa skladieb, čo ma celkom prekvapuje, ale som len rada, lebo ten album ostáva dodnes mojou srdcovkou z tých, ktoré doteraz vydali. 

Na AF zbožňujem, ako všetci členovia rotujú po pódiu a každú chvíľu majú v rukách iný hudobný nástroj a ide z nich obrovská radosť a energia. Hlavne keď svoje skladby spievala Régine - Haiti alebo Sprawl II (posledný song koncertu), jednoducho krása. 

Wake Up, Rebellion (Lies), Power Out, Tunnels (tzv. tulene) alebo Laika, nevadilo by mi ich počuť ani tisíc ráz, neomrzia ma a sú to silné hitovky, ktoré spravia úžasnú atmosféru. Ďalej Intervention, stopárska No Cars Go alebo Keep the Car Running a zo Suburbs Month of May, Modern Man, Rococo, The Suburbs alebo Ready to Start. Asi som aj niečo vynechala, ale svojej setlistsenzitívnosti som neučinila zadosť, nepodarilo sa mi si pre seba uchmatnúť setlist. Nevadí, nabudúce! :) Ešte ma mrzela jedna vec, že som nemala foťák, pretože svetlá mali fakt dobre nastavené a bola som blízko pri pódiu, ale ako sa poznám, by som cvakala a cvakala a neužila si poriadne koncert. Takže aj tak dobre. Šnicli sa relatívne krotili, publikum dalo silnú odozvu, ešte aj po ceste domov vyhukovali popevky. 

Najvtipnejší moment koncertu - intro k We Use to Wait, do toho zozadu Úsmev. Tá hláška sadla dokonale.

Najkrajší moment - asi Sprawl. Alebo Power Out. Nie, počkať - Rebellion. Ale potom tam bol ten bubon vo Wake Up. A ešte naše precítené kývanie sa na Crown of Love. Okej, deal. Najkrajší moment = koncert.

Už sa teším nabudúce :)

ps - foto mobilové :)