metal.storm

Dnes chcem mať pred-polnočný prejav a keďže som práve dopozerala už raz mnou videný film Captifs, tak si môžem povyprávať, čo si o ňom myslím. 

Pre pripomienku, jediné, čo som si pamätala bola čeština. Dokonca som aj zabudla prečo ich vlastne unášali. 

 

Francúzsky názov: 

Takže podľa veľmi múdreho google.translate sú Captifs zajatci, čo sedí. Anglický názov som si ani nevšimla, ale aj tak si slovo „caged" prekladám vždy ako „zaklietkovaní" a doteraz som neprišla na to, čo to znamená originálne. Ale oba sú výstižné. Aj keď nie až tak. 

Osobne nemusím francúzsky jazyk, francúzsko, Francúzov a ani francúzske filmy, ktoré nevyhľadávam. Ale stačí mi to trochu premiešať zo slovanskými jazykmi a je mi to jedno. 

 

Psy: 

Na začiatku sa síce nie úplne, ale stotožňujem sa s malým dievčatkom. Osobne mám zo psov tiež strach. Aj keď napríklad viem, že mi pes nič nespraví. Mám proste strach. A aj keby ten strach nemám, čo by som asi robila, keby priamo na mňa útočí tak veľký bastard? Raz sa mi stalo, že som v noci stretla na ulici dogu, ktorá pravdepodobne ušla. V krčme mi potom povedali, že je stará, hluchá a neškodná, ale ako som to mala vedieť? To bolo ako keby som videla Satana. No a potom som dve hodiny zo strachu nadávala. 

 

Hlavná postava: 

A tak sa od malého dievčatka dopracujeme už k dospelej ženštine. Krásna, mladá, vyvinutá, neobnažuje sa, nevrieska jak rádio a nerobí scény. Čo viac si človek môže priať? Možno ešte milý úsmev a obetavosť. Tá sa ale viacej ukázala pri otcovi dvoch detí, ktorý kedže nemohol ďalej, nechal sa roztrhať psami aby sa aspoň ženštiny mohli zachrániť. 

 

Viac ma ale uchvátili postavy mučiteľov. Či už doktora alebo jeho dvoch Ferrailleur, pri ktorých, alebo pri ktorom sa rozhodne pozastavím. Ivan Franěk podal excelentný výkon a som naozaj rada, že mu dovolili použiť jeho rodný jazyk. Kus chlapa (to neviem prečo ma napadlo) s pekným slovníkom a sprostými nápadmi, vďaka ktorému bol film o niečo lepší. Rozhodne nebudem vyhľadávať ďalšie jeho filmy, stačí mi, že tento jeden bol, na čele s ním, výborný. Tu som ešte počas filmu riešila jeden osobný problém, a to ten, že som nedokázala vydedukovať, čo to mal na chrbte za tetovanie. Nech som na to čumela ako som chcela, prišla som len na to, že naľavo bolo „bogč...", a naozaj ma štvalo to pokračovanie. 

 

Tu by som sa ešte pristavila pri tej pani samici, a zarezanom prasiatku. Predstavte si, že prídete do kuchyne kde niekto vašu ženu topí v hrnci s prasacou krvou. Nechcem tým povedať síce nič, len poukazujem na zaujímavú scénu a originálnu vraždu.

 

Vraždy pre orgány: 

V tomto prípade si myslím, že film pojednáva o stále existujúcej téme. Biznis v štýle „zabijeme osobu, aby iná osoba prežila, aby sme mi mali money" a nie som si istá, či chcem o niečom takomto vedieť. A takticky to nebolo situované až tak ďaleko od nás. No fuj.

Možno by sa dalo s tohoto filmu vytiahnuť aj veľmi pekné ponaučenie, ale preň by si to už mal každý pozrieť sám. 

 

Reflex: 

Myslím, že autor tu nechcene aplikoval tzv. Pavlov Reflex. Aspoň teda myslím, že sa to tak volá. Spomínam na to, keď nám v škole vyprávali o človeku, ktorý pred tým, než nakŕmil svoje psy začal zvoniť zvončekom a tie psy si po čase vytvorili reflex. A keď potom psy začuli zvonček, tak vždy začali slintať. 

Pri tomto filme by som to aplikovala na telefón. Keď väzni začuli telefón, tak zmeraveli, lebo po čase začali chápať, že ten zvuk značí smrť jedného z nich. 

To len tak, že mi to prefrčalo hlavou. Aspoň som si preopakovala učivo zo základnej, ak keď nemám šajnu k čomu ten výskum vlastne slúžil.

 

Horor bez sexu: 

Posledné čo spomeniem je toto. Určitý tip erotických narážok tu nechýba (čo je dobre, lebo je to ľudské), ale na druhú stranu tu vôbec nechýbala scéna, kedy hlavná hrdinka musí otrčiť svoje vzrušené bradavky priamo na kameru. A aj tak je to dobrý príbeh.

 

Takže zhrnutie je asi také, že je to film ku ktorému som sa vrátila s radosťou a záujmom. Kus francúzskej tvorby, ktorú môžem odporučiť, a možno sa k nej ešte sama vrátim. A aj keď neviem kto to je, tak ďakujem Riccimu za titulky.