Marek1991

Dokumenty to je pre mňa ako literatúra faktu, veľa sa z nich dá dozvedieť a preto ich mám rád, ale musia byť dobre spracované. Životopisné filmy sú ako ich doplnok, ale dá sa tu už hovoriť o bežnom filme. Človeku môžu veľa dať a preto ich rád pozerám, najradšej však sám, lebo tu môže byť zásah do môjho doterajšieho chápania života a s tým sa musím v prvom rade vysporiadať sám. Psychologické filmy už môžem pozerať aj s inými, ale hlavne chápavými a blízkymi ľuďmi, lebo nerád počujem po ich skončení, že to bola nuda, tomu som nerozumel, ale rád by som po nich diskutoval. Dobrodružné, tak tie sú pre mňa ako stvorené do kina, na tie by som išiel s hocikým a hlavne, ak ide o nejaký cestopis, tak je to príjemne strávený čas, sú ako stvorené na diskusiu, na rande a podobne. Fantasy filmy majú pre mňa podobný význam, ale nesmie to byť bársaká vec, lebo keby to boli nejaké detské veci, ktoré mám rád tak tie sú podľa mňa vhodné skôr na ranné domáce video na Vianoce a podobne. Sience Fiction patrí medzi moje menej obľúbené žánre, len z toho dôvodu, že tých dobrých je ako šafránu. Ak sa však jedná o poriadne dobrý film, tak potom by som naň bol ochotný ísť aj do kina. Kriminalistické si rád pozriem doma, lebo ak ma v nejakej časti nudia, tak ich radšej zastavím a pustím po chvíli alebo inokedy, lebo väčšinou vedia byť aj otravné, v minulých rokoch sa však točili veľmi kvalitné filmy s mafiánskou tematikou. Westerny sú môj neobľúbený žáner, je v nich veľa chlapáctva, nerozmýšľajúcich postáv, skrátka divoký západ, kde život nemal skoro žiadnu cenu. Veľa poučenia a prínosu v nich nenachádzam. Vojnové filmy sú dosť silné na psychiku, takže by som ich rád pozeral so psychicky silnými ľuďmi, aby sa s nimi dalo po filme aj hovoriť. Historické mám tiež rád, ale musí sa jednať o nejakú udalosť, osoby, niečo zaujímavé, naozaj ma nebavia sledovať filmy s hradov, kde kecajú baróni a k ničomu mi ten film nakoniec nie je. Romantické filmy mám veľmi rád, ale musia byť dobré, človek si z nich sem tam aj do života niečo zoberie. Akčné pozerám rád iba, keď mám bojovú náladu, veľa času, nehľadám poučenie a chcem sa iba odreagovať. Mysteriózne tvoria pre mňa zvláštnu kapitolu, často ich nechápem a potrebujem, aby mi ich niekto po filme aj dovysvetloval, tak ako u psychologických, človek nie vždy všetko pochopí na prvýkrát, ak ich však pochopím, viem ich vysoko oceniť. Animované si ešte aj dnes rád pozriem pre zábavu, však prečo nie, aj tie vedia byť dobré, netreba sa na nič hrať, samozrejme sú podľa mňa vhodné do rodinného kruhu alebo keď s priateľom blbnete a máte dobrú náladu a chcete sa zabaviť tak aj tam je taký výstrelok dobrý. Komédie mám rád, musia byť však dobré, lebo nepodarené komédie sú podľa mňa horšie ako nepodarený horor, tam by sa dalo aspoň povedať, že to tak autor chcel, že je to svojím spôsobom psychologický moment, ale u komédiách sa aká taká kvalita vyžaduje, vhodné sú na skoro všetky príležitosti. Muzikály sú pre mňa nový fenomén, do ktorého som sa dostal až na strednej a stále u mňa stúpajú na hodnote, lebo ak už sa niekto na tento ťažký žáner odhodlá, väčšinou to dopadne aj dobre. Horory doslova nemám rád. Tie naozaj chcem pozerať v spoločnosti, skoro nikdy v nich nenájdem žiadne poučenie, skoro nikdy mi nič do života nedajú, veľmi sa pri nich nezabávam, sú vhodné len na pár psychologických momentov v živote človeka, naozaj do kina sú vhodné, len ak v tom kine nechcete pozerať film, ale venovať sa iným veciam, keďže je tam väčšinou pri nich tma, tak by sa tam vtedy aj dobre skryli zločinci :P. Športové filmy sú pre mňa zas srdcovkou, mám ich rád ako bývalý profesionálny futbalista a vedia ma vtiahnuť, viem byť pri nich empatický, najviac ich chápem, keďže zo športu mám veľa vedomostí a preto ich mám rád. Krátkometrážne filmy sú vhodné tak do školy, či namiesto reklám a televíznych obchodov, ale inak mám radšej podrobné diela, aby neunikla žiadna dôležitá skutočnosť a človek by si z toho niečo zobral. Lepšie jeden trojhodinový film, ktorý vám zmení pohľad na určitú stránku života, ako sto desaťminútových blokov, z ktorých si veľa nezapamätáte a nič vám nedajú. Skutočné príbehy mám tiež rád, lebo aspoň viete, čo a jak bolo a čo je, či čo sa dá zlepšiť a ako sa treba inak správať, či ako to interpretovať. Veľmi som si obľúbil aj slovanskú tvorbu, predsa je to naše a na naše podmienky. Tu sa vie človek najviac vcítiť, najviac skritizovať, či pochváliť, ale hlavne je nedocenená a dajú sa v nej nájsť skvosty kinematografie. Seriály nerád pozerám lebo sú častým zabijakom času len preto, že sú tam vaše obľúbené postavy, na ktoré ste si zvykli a nemusia tie diely nič dobrého priniesť, ale vy ich stále sledujete, ale keď už tak, tak musia stáť za to. Televízne programy sú ďalšou kapitolou, ktorá však v dnešnej dobe za veľa nestojí a dobrých programov je málo, ale aj tam si viem občas niečo nájsť aspoň na odreagovanie, či poučenie.