Matulko_

 

Okej, idem ešte raz od začiatku (ak sa mi to nepodarí zhrnúť na druhý raz, idem spať).

 

Hurt Lockera by som ako nevydareného určite neoznačil. Na druhej strane netuším, čo hľadal na Oscaroch. Ale zase... ceny filmovej akadémie... Ale k veci. Celkom vydarená psychologická dráma z vojenského prostredia s mierne dokumentárnym nádychom načrtáva pozadie a vznik toho, čo by sme mohli nazvať „psychikou vojaka/ bojovníka“. Nezameriava sa len na to, že vojna je zlá a ničí životy (civilistov i vojakov), ale snaží sa z troch príbehov (okej, príbehy to neboli, z troch postáv) vytiahnuť maximum na to, aby na v podstate „rutinných“ udalostiach vojenských pyrotechnikov ukázala, že napriek zlobe vojny, bez nej nedokážu niektorí vojaci po návrate do civilu žiť.

 

Myšlienka je to určite hodnotná, a z môjho skromného uhla pohľadu herci dali aspoň v prípade hlavných postáv stvárneným osobnostiam maximum. Pre mňa asi najväčší zážitok z filmu.

 

Čo však nič nemení na tom, že som sa na tom tak trochu zasekol. Na dokument to bolo pre mňa ale príliš zohrané a chvíľami dramatické, na hraný film zas veľmi dejovo slabé. Takže celkové dojmy sú pomerne zmiešané.

 

Počet pyrotechnických zásahov mohol byť vyšší aj nižší, nejak by to dej asi veľmi neovplyvnilo, aj pri dvoch by bolo podľa mňa možné vykresliť povahy postáv a ich vývoj dostatočne. Niektoré sprievodné epizódy zase boli akosi navyše a zbytočne mätúce (možno to bol zámer, nech nekritizujem, čo nemám).

 

Čo sa týka nejakých vojenských súvislostí v deji: Skutočne si nemyslím, že by špeciálne jednotky (Fiennes a spol.) tvorila banda ziskuchtivých amatérskych kovbojov, ktorí pobehujú bez krytia a šaškujú dakde v dunách, kropiac salvy guliek na všetky strany, bez vedomia kam vlastne strieľajú, ako v treťotriednom televíznom seriáli z 80. rokov. To by to asi dotiahli dakde po checkpoint na výjazde zo základne, keďže nejaký z nich by na latríne nechtiac odistil granát, druhý by následne strati kľúče od auta a dvaja by vystrašene strážili, kým by ich z brindy ťahali pyrotechnici. Netvrdím, že pyrotechnici nemôžu ovládať balistiku a výcvik ostreľovačov, ale zase si nemyslím, že v tom majú väčší prehľad, než špeciálna jednotka, čo nosí na korbe ťažkokalibrový Barrett, ktorý rozhodne nieje bežná ostreľovačská puška. Ale o pol hodinu už na balistické znalosti a výcvik ostreľovačov  zabudnú a postrelia si kolegu. Noyo, ale asi do armády pustia aj tak každého bez základného zaškolenia a výcviku. Výsledok: psychológ, ktorý pobehuje kade-tade bez ochrany a vybavuje sa na kávičke s miestnymi. Všetci ostatní vojaci to z bezpečnej vzdialenosti sledujú, nikto za neho nenesie zodpovednosť, možno by ho tam aj zabudli, ako Kevinovi rodičia... Holt ale zase pre ten jeden z troch zvratov v deji to potrebné bolo...

 

Suma sumárum: Nebolo to zlé, ale pre mňa osobne sú v rámci žánru aj lepšie. Ak chcete vidieť niečo, čo celkom verne podáva náhľad do psychiky vojaka, určite odporúčam radšej Jarhead od Sama Mendesa, Brothers, alebo ak chcete niečo s doku nádychom, pričom neprídete o pomerne rezký dej, odporúčam Battle for Haditha - tiež nižší rozpočet, a ani v tomto prípade vnímavému divákovi neujde vývoj psychiky postáv - vojakov. Podotýkam, že napriek tomu, že vyššie uvedené snímky považujem za veľmi dobré, prvá voľba na Oscara by pre mňa neboli.