silentname

 

Október je za nami, a ja som sa počas tohto mesiaca snažil sledovať viac filmov než počas minulých dvoch mesiacov. Tentokrát nemali počítačové hry prednosť a tak som videl celkom slušnú dávku filmov. A najlepšie bolo, že som videl niekoľko silných kandidátov na oboch stranách. Alebo teda, ako sa to vezme. Minimálne vďaka tomu bude toto zhrnutie oveľa zaujímavejšie ako počas augusta alebo septembra. Kým jeden mesiac som nepozeral skoro nič, tak počas druhého som nenašiel veľa zaujímavých filmov. Či na jednej alebo na druhej strane. Tentokrát to ale bude o niečom trošku inom. Takže poďme na to.

 

Začneme tradične najlepšími filmami mesiaca. A hoci som videl, že nie každý ocenil kvality tohto filmu, pre mňa za október víťazí "The Trial Of Chicago 7". Pochopím ak vám to prišlo nudné alebo nezaujímavé, no pre mňa bolo fascinujúce sledovať tieto postavy. Vidieť ako sa s nimi počas súdu zaobchádza, ako sa snažia bojovať za svoje názory a takisto sledovať udalosti, ktoré nám dávajú celkom slušný obraz o tom, ako sa z tichého protestu stala obrovská násilná akcia. Záver filmu považujem za absolútney zážitok a vysoké zadosťučinenie. Podobne ako preodšlý projekt režiséra Aarona Sorkina ide o vynikajúci film, na ktorý tak skoro nezabudnem.

 

Rok 2020 nebol veľmi štedrý na veľké blockbustery, no Paramount film "Love And Monsters" mi to tohto roku vynahradil. Nemám dôvod pohrdnúť kvalitne spracovanou dobrodružnou komédiou s trošku hororu. Film mi svojim tónom veľmi pripomenul "Zombieland". Rovnako kvalitne spracovaný film, ktorý nás nemá desiť. Ale dokáže nás príjemne uvoľniť a človek pri ňom aj zabudne na všetky problémy, ktoré sa odohrávajú vonku. Aspoň na pár minút. Film, ktorý mi tohto roku veľmi chýbal sa konečne objavil. Skvelá práca.

 

Ak ma už ale nejaký čas poznáte, tak viete, že nie som len fanúšikom dobrej zábavy, ale chcem od filmov aj niečo, čo by ma zasiahlo a dokázalo vo mne vzbudiť emócie. Poďme si niečo povedať o "Corpus Christi". Poľský film prepusteného mladíka z polepšovne, ktorý sa v malom mestečku stane kňazom a vnútorne objaví svoju vlastnú cestu. Pre mňa je to fascinujúci, no súčasne aj veľmi skutočný film. S Danielom som sa dokázal identifikovať, lebo len nasledoval svoj hlas, ktorý mu povedal, aby niečo urobil. A dokonca si myslím, že svojou prítomnosťou dokázal mnohým ľuďom pomôcť. Asi si len vysvetlil slová "Každý sme kňazom" trošku po svojom. A robí to film veľmi zaujímavým a silným.

 

Vo svete drám ešte ostaneme s filmom "Unintended", ktorý veľmi dobre spracoval príbeh o snahe vyrovnať sa s negatívnymi spomienkami. Postavy vo filme sú veľmi dobré, rozuzlenie je veľmi silné a ku koncu sa dočkáte záveru, ktorý si film skutočne zaslúžil. Nakoľko film veľa ľudí nevidelo, nebudem dávať spoilery, no v mojich očiach ide o jeden z highlightov mesiaca. A rozhodne mám pocit, že mi film niečo pridal.

 

Medzi dokumentárnymi filmami ma vysoko zasiahol film "Robin's Wish". Nie je žiadne tajomstvo, že Robin Williams bol a je mojim najobľúbenejším hercom a nikdy nezabudnem na to, ako som sa dozvedel v pondelok ráno 11.8.2014 o jeho smrti. A nejako vnútorne som nevedel pochopiť čo sa stalo. Hovorilo sa o depresiách, o nástupe Parkinsona, a že to ťažko znášal a rozhodol sa svoj život ukončiť. Nakoniec sa však ukázalo niečo oveľa horšie. A tom práve hovorí tento film. Ak ste niekedy chceli poznať odpoveď na otázku - "Prečo Robin ukončil svoj život?", tento film vám na ňu odpovie. A rozhodne je hodný vášho času.

 

Spomenieme si ešte aj film "Stage Mother", ktorý mi prišiel podobne ako niektoré iné z tohto zoznamu ako veľmi ľudský a citlivo napísaný film matky, ktorá sa odcudzila so svojim synom. A po jeho smrti sa vnútorne snaží viac spoznať jeho život a neurobiť opäť tú istú chybu, že ho nechá odísť. Lebo nech je vaše dieťa akékoľvek, stále je to vaše dieťa. A tak, keď po ňom zdedí jeho drag club v San Franciscu, rozhodne sa ho udržať a vdýchnuť mu synovu dušu. A Jacki Weaver tam podala absolútne fantastický výkon. Film odporúčam len tým, ktorí nemajú problém s homosexuálmi.

 

Prejdime ešte do sveta seriálov, kde nám Netflix priniesol veľmi zaujímavú drámu "The Queen's Gambit". Anya Taylor-Joy sa absolútne zžila so svojou rolou Elizabeth Harmon a priniesla nám tak veľmi zaujímavý príbeh o živote mladej a veľmi talentovanej šachistky. Veľmi dobré efekty, skvelé postavy, fantastické finále a niekoľko emotívnych momentiek to pre mňa skutočne vytvorilo fantastický zážitok. Hoci ku koncu bol seriál trošku predvídateľný, stále bol veľmi zaujímavý a dobre zachytený. Robia ho maličkosti, ktoré sú ale veľké.

 

Toľko teda k najlepším filmom a seriálu , teraz sa poďme pozrieť na opačnú stranu. Tento mesiac sme mali aj niekoľko skutočne silných kandidátov na najhorší film roku a hneď ako prvý si spomenieme film "Bourák". Ako sa môže dať dokopy také množstvo talentovaných ľudí na všetkých frontoch a vznikne jeden z najhorších českých filmov, čo som kedy v živote videl. Odsedel som to do konca a čakal som na nejaký náznak komédie, no "Bourák" toho moc neponúka. Je tu jedna scénka, na ktorej som sa úprimne zasmial a zvyšok bolo buď trápne, alebo predvídateľné, alebo nudné. Plus som mal pocit, že Ondřej Trojan nezvládol ani len správny casting na jednotlivé role. Niektoré vyšli, no iné pôsobia ako zúfalé pokusy o to proste niekoho do filmu dostať. Nie je jediný dôvod na to, aby ste pozerali tento film.

 

Prejdime na chvíľku do sveta hororov s filmom "Let's Scare Julie". Tento film chcel zaujať ľudí podobným spracovaním ako "1917", no na to si vybral absolútne nesprávny príbeh. Najväčší problém tohto filmu je, že prvá polhodina sú len kecy, ktoré dokopy nejdú nikam a potom nám film neukáže nič strašidelné, no dokopy sa len rozpráva o tom čo je strašidelné a čo nám má strašidelné prísť. Neviem. Možno to niekomu z vás niečo dá, no mňa tento film dokopy len otrávil. Nenašiel som nič hodné svojho a ani vášho času. Ak ste film nevideli, ani ho nepozerajte.

 

Pred voľbami roku 2020 sa musel poponáhľať aj "najväčší génius akého kedy Amerika mala" so svojim ďalším "dokumentárnym filmom" s názvom "Trump Card". Kým naposledy roku 2018 porovnával Pán Dinesh D'Souza Donalda Trumpa k Abrahomovi Lincolnovi a vytvoril paralely, ktoré asi nikdy nikomu ani len nenapadli a vytvoril tak absolútnu explóziu hnusu a jeho film som označil za čisté zlo, tak tento film je skôr typický Dinesh D'Souza vo svojej vlastnej propagande. A vôbec sa to ani nesnaží zakryť. Stačí len vidieť telefonát od Trumpa ako mu udelil milosť, skutočnosť, že "fakty" preveruje u svojich rodinných príslušníkoch a samozrejme straší Orwellovou víziou roku 1984, ktorá sa roku 2020 stala veľmi populárnou medzi všetkými "najväčšími géniami sveta, ktorí disponujú tajnými informáciami, ktoré vedia len oni". Celý film je od A do Zet napísaný blábol, ktorý nemá ani štipku logiky, ani nič. Ale je treba uznať, že D'Souza je veľmi inteligentný človek. Len splieta piate s deviatym a vytvorí päťdesiatedeviate.

 

Teraz sa vrátim do sveta českých komédií s filmom "Chlap Na Střídačku". Úprimne by som chcel vedieť kto má byť cieľová skupina pre tento film. Pre aké publikum bol tento film natočený. To čo začne ako relatívne pozerateľná komédia s neopozeraným nápadom sa nakoniec stane absolútne nuchutným a neuveriteľným "neviemčím", za ktoré by sa mal ísť niekto hanbiť do kúta. Viem presne aj pomenovať, v ktorom bode sa film absolútne rozpadol a tvorcovia ho svojim rozhodnutím zabili. A ten nastane počas oslavy kedy sa Lenka dozvie, že ju Zuzana chcela kreatívnym spôsobom vyhodiť zo svojho života. Všetko za tým je jedno absolútne dno českej komédie, kde sa tvorcovia čím ďalej tým viac prekonávali vo svojej obludnosti. Hnus.

 

Medzi horory nás vráti film "Chop Chop". Dávam pár bodov za celkom dobré vizuály ku koncu, no scenár a strih v tomto filme sú tak strašné, že som si absolútne nenašiel nič, čo som bol schopný na filme oceniť. Je to celé zbabrané filmové dielo, ktoré nevie budovať atmosféru ničím. Záver možno lepší ako všetko ostatné, no film ako taký je neuveriteľne nudný. Ale nebolo to to úplne najhoršie čo som tento mesiac videl. Uznávam.

 

Párkrát som už chválil Kanadu za to, že prinášajú trošku iné filmy ako ich susedia v USA, no s "To Hell with Harvey" dokopy nepridali absolútne nič. Tento film má momentky, kde sa snaží ukázať, že je v jadre filmom s dobrými nápadmi a chcel priniesť silný príbeh. A ja to vidím. No aby sme to videli sa musíme prekopať obrovskou dávkou nudy, otravných postáv, slabých hereckých výkonov a absolútne amatérskej produkcie, pri ktorej je vidno, že asi vyčerpali svoj budget. Ako to viem? Lebo neboli schopní ani len scénky aspoň nejako nasvietiť, aby sme z daného obrazu niečo mali. Dajú sa urobiť aj dobré filmy za málo peňazí. Len včera som mal film, ktorý by slúžil ako dobrý príklad. Ale toto nie.

 

Posledný film, ktorý sa dostáva medzi najhoršie bude "After We Collided". Možno je tento film horší ako jeho predchodca a jeho príbeh ešte absurdnejší, no minimálne som sa na ňom viac narehotal. Miestami totiž absolútne nevie čo má robiť, alebo čo chce povedať a jednotlivé scénky z toho vychádzajú maximálne komicky a stupídne. Naši hrdinovia sú absolútne vadní a ich mysleniu chýba akákoľvek logika. A aj keď sa ich snaží film vykresliť ako zaujímavejšie postavy, tak jediné čo v sebe majú sú prvky mizernej súčasnej romantickej literatúry alá "Twilight" alebo "Fifty Shades Of Grey". Všetko je to robené jedným štýlom. Či už príbeh, postavy, dialógy, soundtrack alebo čokoľvek iné. A toto sa chce na tej vlne úspechu iba zviezť. A vyzerá, že to funguje, nakoľko už sú v pláne aj 2 ďalšie pokračovania.

 

Najväčšie očakávanie v kine tento mesiac opätovne (z pochopiteľných dôvodov) preskočíme a miesto toho pôjdeme rovno na filmovú štatistiku. Takže ponúkam ju nižšie a my sa opäť stretneme na konci ďalšieho mesiaca s novým vyhodnotením. Dúfam.

 

A+ - 0x

A - 5x

A- - 4x

B+ - 8x

B - 7x

B- - 3x

C+ - 7x

C - 7x

C- - 3x

D+ - 0x

D - 2x

D- - 2x

F - 3x

Počet videných filmov: 51